Globálne otepľovanie a klimatická zmena

19.12.2020

Klimatická zmena patrí v súčasnosti medzi najdiskutovanejšie témy v oblasti ochrany životného prostredia. Emisie skleníkových plynov (GHG - Greenhouse Gases), ktoré spôsobujú zmenu klímy, sa od polovice 18. storočia zvýšili päťnásobne. Takmer tri štvrtiny globálnych emisií má na svedomí energetický sektor reprezentovaný najmä výrobou elektrickej energia a tepla, po ktorých nasleduje transport, výroba a výstavba.

Globálne otepľovanie je reálnou hrozbou, ktorá môže viesť až k zániku života na Zemi. Prestavuje nárast priemernej globálnej teploty v dôsledku neregulovaného uvoľňovania plynov schopných absorpcie infračerveného žiarenia - skleníkových plynov. Tieto plyny narúšajú rovnováhu dopadajúceho a odrazeného slnečného žiarenia, čím dochádza k otepľovaniu Zeme. Najbežnejšími skleníkovými plynmi emitovanými do ovzdušia v dôsledku ľudskej činnosti sú oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a chlórfluórované uhľovodíky (CFC). Celkové množstvo emisií GHG sa vyjadruje ako ekvivalent oxidu uhličitého (CO2eq), ktorý prevádza skleníkové plyny iné ako CO2 na jednu bázu, ktorej zjednodušene hovoríme uhlíková stopa. Od roku 1880 sa kvôli nadmerným emisiám skleníkových plynov zvýšila priemerná teplota Zeme o 2°C a každý rok je z pohľadu priemernej teploty rekordným.

Dôsledky zmeny klímy

Klimatická zmena všeobecne označuje zmeny klimatických faktorov, akými sú teplota a množstvo zrážok, z globálneho na lokálny rozsah. Tieto zmeny sa dejú rôznymi rýchlosťami a rôznymi spôsobmi. Prejavmi zmeny klímy sú lokálne zmeny časového rozloženia a množstva zrážok, čo vedie k menej častým, ale prudším búrkam, čím môže dôjsť k zvýšenej erózii svahov a záplavám. Globálne otepľovanie a súvisiace klimatické zmeny navyše znižujú snehovú pokrývku, spôsobujú jej skoršie topenie, ktoré vedie k nedostatku vody v riekach a zvyšuje riziko požiaru. Zmena klímy zasahuje aj do fungovania ekosystémov. Zvýšením priemernej teploty vzduchu dochádza k posunu vegetačných pásiem a stupňov, nastávajú zmeny v štruktúre a zložení biotopov, znižuje sa odolnosť ekosystémov a hrozí ich rozpad.

Zdroj: Will Elder, NPS
Zdroj: Will Elder, NPS

Legislatíva v boji proti klimatickým zmenám

Prvotné snahy o zmenu klímy siahajú do roku 1992, kedy sa konala Konferencia OSN v Rio de Janeiro, v rámci ktorej bol prijatý Dohovor o zmene klímy a Kjótsky protokol. Snahy o reguláciu emisií skleníkových plynov však boli nedostačujúce a mnohé krajiny tento dohovor ignorovali. V roku 2016 bola podpísaná Parížska dohoda, ktorá predstavuje dôležitý krok k obmedzeniu globálneho otepľovania. EÚ ako aj ostatné signatárske štáty sa zaviazali znížiť emisie o minimálne 55% do roku 2030 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Prehľad vývoja emisií skleníkových plynov európskych krajín. Rebríček najúspešnejších európskych štátov v znižovaní emisií GHG vedie Litva a naopak najhoršou krajinou je Turecko, ktoré až 2,4-násobne zvýšilo emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990. Priemerné emisie členských štátov EÚ klesli o 20,7%, pričom Slovensko zaznamenalo pokles o 40,8%. Zdroj: eurostat.

Klimatická zmena je nepochybne jedným z najzávažnejších problémov ľudstva. Globálne otepľovanie môže mať katastrofálne následky na život na Zemi v dôsledku zmeny podnebia, výskytu extrémnych udalostí či straty biodiverzity. Výzvou však naďalej zostávajú ostatné environmentálne dopady spôsobujúce acidifikáciu prostredia, eutrofizáciu vôd, ekotoxicitu a pod.


Ing. Rozália Vaňová