Acidifikácia životného prostredia

Popri globálnemu otepľovaniu je jedným z mnohých negatívnych dopadov ľudskej činnosti aj acidifikácia. O čo vlastne ide? Ako môže bežný spotrebiteľ znížiť dopady acidifikácie na životné prostredie?

Acidifikáciou rozumieme zvyšovanie kyslosti prostredia znížením hodnoty pH v suchozemských alebo vodných ekosystémoch. Okysľovanie prostredia prebieha buď prirodzene alebo ľudskou činnosťou. Medzi prírodné príčiny okysľovania patria najmä sopečné erupcie či emisie dimetylsulfidov z morských rias. Najvýznamnejším prispievateľom k acidifikácii sú však antropogénne činnosti. Predovšetkým spaľovanie fosílnych palív produkuje emisie oxidu siričitého a oxidov dusíka, ktoré reagujú s dažďovou vodou za vzniku príslušných kyselín. Reakciu pôdy pozmeňujú aj hnojivá s obsahom síry a dusíka pridávané do pôdy.

V dôsledku ľudskej činnosti sa kyslosť oceánov zvýšila o 30% v porovnaní s predpriemyselnou érou. Predpokladá sa, že do roku 2100 sa súčasná úroveň pH morí zvýši dvojnásobne, a teda stokrát rýchlejšie ako za posledných 50 miliónov rokov. K acidifikácii vôd prispieva aj neustále sa zvyšujúca koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší, ktorý s vodou vytvára kyselinu uhličitú.

Acidifikácia prostredia narúša prirodzenú biologickú rovnováhu ekosystémov. Medzi najohrozenejšie ekosystémy patria koralové útesy, ktoré dnes masívne odumierajú. Príčinou blednutia koralov je snaha o neutralizáciu vody rozpúšťaním vápenatých schránok koralov. Uhličitanové schránky sú taktiež prítomné aj v planktóne. Úbytok planktónu vedie k úbytku rýb a tým pádom ohrozuje celý potravový reťazec. Stres spojený s kyslým prostredím môže navyše narušiť metabolizmus rastlín a znížiť ich rast. Rastliny sú jedným z hlavných poskytovateľov potravy ako pre ľudí tak aj pre zvieratá. Preto aj malý pokles produktivity rastlín v dôsledku kyslých dažďov môže mať negatívne ekonomické a ekologické dopady.

Na zdravie človeka má acidifikácia nepriamy vplyv. Ohrozujú nás emisie oxidu siričitého, ktoré môžu zhoršiť chronické problémy s pľúcami, ako je astma a bronchitída. Oxidy dusíka zas podporujú tvorbu troposférického ozónu, spôsobujúceho chronický zápal pľúc či emfyzém.

Ako môže bežný spotrebiteľ znížiť dopady acidifikácie na životné prostredie?

Súčasná rýchlosť acidifikácie prostredia je neudržateľná, preto je na mieste venovať pozornosť zníženiu vplyvov ľudskej činnosti na životné prostredie. Jedným z najväčších prispievateľov k acidifikácii je osobná doprava. Znížiť vplyv osobnej dopravy môžeme využitím hromadných dopravných prostriedkov, či zmenou klasických osobných automobilov so spaľovacími motormi za elektrické vozidlá.

Okyslenie pôdy spôsobené nadmerným používaním dusíkatých a sírových hnojív možno účinne znížiť aplikáciou vápna alebo iných látok neutralizujúcich kyseliny. Vápnenie tiež znižuje emisie oxidu dusného z pôdy. Na druhej strane však do atmosféry uvoľňuje oxid uhličitý.

Najperspektívnejším spôsobom zníženia negatívnych dopadov ľudstva je prechod na obnoviteľné zdroje energie. Nedajte sa však nachytať spoločnosťami, ktoré za tzv. "zelenú energiu" považujú energiu zo zemného plynu. 

Ing. Rozália Vaňová