Budúcnosť lietania – uhlíkovo neutrálne letecké palivo
Vedcom z Oxfordskej university sa podarilo vytvoriť letecké palivo z oxidu uhličitého pomocou pomerne lacného katalyzátora na báze železa. V budúcnosti môže tento objav nahradiť ropu.
Rýchlosť prepravy stavia letectvo do významnej pozície prepravy tovarov a ľudí. Pri prevádzke lietadla však vznikajú emisie skleníkových plynov, ktoré otepľujú našu planétu a sú príčinou abnormálnych klimatických zmien. V súčasnosti je skleníkový efekt a jeho dopady komunikovaný viac než kedykoľvek predtým, aj preto pribúdajú ľudia, ktorý chcú svoj dopad na životné prostredie znížiť a voči leteckej preprave majú odmietavý prístup.
Letectvo je zodpovedné za približne 2% antropogénnych emisií CO2. V budúcnosti by sa toto číslo však mohlo znížiť. Tím vedcov vedený profesorom Edwardsom vytvoril letecké palivo zo vzdušného oxidu uhličitého. Výroba paliva spočíva v hydrogenácii CO2 v prostredí špeciálneho katalyzátora, vyrobeného zo zlúčeniny železa, mangánu a draslíka, za vzniku špecifických uhľovodíkov C8 až C16. Vyrobené palivo je funkčne identické s palivami, ktoré sa v súčasnosti používajú v leteckom priemysle a predstavuje začiatok cesty k dosiahnutiu nulových čistých emisií uhlíka z leteckej dopravy.
Recyklácia CO2 ako zdroja uhlíka má obrovský potenciál pre letecký aj petrochemický priemysel. Snahy o premenu oxidu uhličitého na palivo začali pred viac ako desiatimi rokmi. Spočiatku vyžadovala konverzia CO2 zložité procesy a pomerne drahé chemikálie. Nová metóda je jednoduchšia, ekonomickejšia a prijateľnejšia pre životné prostredie v porovnaní s ostatným známymi metódami.
Recyklácia oxidu uhličitého a šetrenie neobnoviteľných zdrojov predstavuje kľúčový aspekt riadenia skleníkových plynov a trvalo udržateľného rozvoja. Predstavuje tiež významný spoločenský pokrok smerom k udržateľnosti a obehovému hospodárstvu. Uvedený katalytický proces predstavuje možnosť zníženia emisií oxidu uhličitého so súčasnou produkciou obnoviteľného a udržateľného leteckého paliva. Otáznou zostáva cena tohto paliva a jeho zastúpenie v praxi.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41467-020-20214-z
Ing. Rozália Vaňová